Banská Bystrica 15. mája (TK KBS) Vo štvrtok 14. mája 2020 zomrel kňaz Mons. Imrich Šišulák, žijúci na odpočinku na fare vo Vysokej (filiálke farnosti Štiavnické Bane). Zomrel v 69. roku života a v 46. roku kňazstva.
Viac foto TU... Pesnička pre dôstojného Imricha ,ako ho volali veriaci.
So zosnulým kňazom sa rozlúčili v utorok 19. mája 2020 zádušnou svätou omšou o 10:00 vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici, ktorú celebroval banskobystrický diecézny biskup Mons. Marián Chovanec. Telesné pozostatky boli po skončení svätej omše v Banskej Štiavnici prevezené do Topolčianok, kde vo Farskom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej bola o 15:00 slúžená zádušnú svätú omšu žilinským diecéznym biskupom Mons. Tomášom Galisom. Následne vykonal biskup Galis pohrebné obrady na miestnom cintoríne.
Mons. ThLic. Imrich Šišulák
nar. 28. 4. 1951 v Bratislave
ord. 8. 6. 1974 v Bratislave
Na Šiavnicku prežil viac ako 35.rokov kňazstva.
ZDROJ:Spracoval Andrej Palovič zo zdrojov: fc banska stiavnica a tkkbs.sk,spieva Nórika Gregussová
Mons. ThLic. Imrich Šišulák,
ktorého snáď nikto v Banskej Štiavnici nevolal inak ako “dôstojný”, pôsobil priamo v Banskej Štiavnici od roku 1986 až do roku 2008. V roku 2004 získal titul Mons. (Monsignor), čo je čestný titul, kt. udeľuje Apoštolská stolica. Titul vyjadroval, že ,,osoba takto vyznamenaná patrí akoby k domácim priateľom pápežského dvora”. Neskôr od roku 2011 do súčasnoti bol výpomocný farár v neďalekej obci Vysoká. Za tento čas pokrstil, priviedol k sv. prijímaniu či zosobášil toľko štiavničanov, že by sme v našom regióne len ťažko hľadali človeka, kt. by ho nepoznal.
Dôstojného si pamätám od svojich detských čias. Z detských omší, na ktorých dokázal vždy tak pútavo hovoriť o Božom slove, že deti z neho nemohli odtrhnúť oči. Kázne mal veľmi dlhé, no vždy do nich vložil príbeh, ktorý poslucháča upútal. Boli to časy, kedy chodilo do kostola oveľa väčšie množstvo ľudí ako je tomu dnes. Za iste aj doba bola iná, no dôstojný mal na tomto fakte svoj značný podiel.
Dôstojný mal stále láskavý úsmev a akýsi chápavý výraz v tvári. Pri stretnutí vás obrovskou rukou priateľsky potľapkal po pleci, opýtal sa, ako sa máte, opýtal sa na členov rodiny, dal ich pozdraviť a povzbudil. Dôtojný mal naozaj veľké ruky, kt. vzbudzovali rešpekt najmä u nás chlapcov. Hovoril, že je to preto, lebo ako mládenec vykladal železničné vagóny s uhlím. Poznali ste ho taktiež podľa jemne krívajúcej chôdze pomáhajúc si paličkou.
Jeho veľkým dielom v Banskej Štiavnici je založenie Katolíckej spojenej školy sv. Františka Assiského, v ktorej bol od samého začiatku akýmsi pilierom. Najradšej sme mali, keď nám na hodinách náboženstva pustil film. Bolo takmer isté, že pri ňom posediačky, opretý o paličku aspoň na chvíľku zadrieme. Aj napriek tomu, že sme v tom období boli v prudkej puberte, tak sa nikto neodvážil vyrušovať, či ho zobudiť. Neskôr nám s úsmevom na tvári vysvetloval, že sa už od tretej hodiny v noci modlí a spí denne cca tri hodiny.
Ranné omše vždy v pondelok pred vyučovaním bavili aj tých, kt. bežne do kostola nechodili. Ťažko sa to vysvetľuje, no mal taký zaujímavý prejav s hlboko položeným hlasom, kt. znel veľmi pokojne a často používal v rétorike slovné spojenie “opravdivo”.
Je zrejmé, že dôstojný žil život opravdivo v Božej službe. Muž s veľkým srdcom, snáď tak veľkým, že sa do neho zmestili príbehy, trápenia a osudy všetkých Štiavničanov. Srdcom tak láskavým, že ľudia po stretnutí s ním opäť nachádzali radosť a povzbudenie do svojich životov.
Mons. ThLic. Imrich Šišulák bol a je nezabudnuteľnou osobnosťou Banskej Štiavnice, zasluhujúci si uznanie a rešpekt za roky, ktoré nám v službe venoval nie len veriacim ľudom, ale všetkým občanom nášho mesta.
Ešte pred pár dňammi ste ho mohli stretnúť ako brázdi naše ulice na staručkej Honde CR-V a s veľkým úsmevom na tvári vám z nej máva rukou. Teraz je čas, aby sme každý venovali aspoň krátku myšlienku či modlitbu a zamávali mu tam hore.
Som si istý, že sa bude za nás ďalej modliť, aj keď nám už nepošle prianie k sviatku či povzbudzujúcu sms.
Táto mne prišla 9.4 ako posledná: Pokojne a pozehnane prezitie Kristovho vitazstva a istotu Bozej pritomnosti. .d. Imrich z Vysokej.
