Štiavnicko dnes

V posledných mesiacoch pozorujeme v  spoločnosti nebývalý rozmach intolerancie a xenofóbie, ktorú pozorujeme  a dozvedáme sa o nich z médií, prerástli do aktivizácii nacionalistov ,skinhedov a slovenskej pospolitosti, ktorý  využívajú hospodársku krízu, ako aj rómsku problematiku, ktorá tu je ,ale politici a vlády si ju prehadzujú ako horúci zemiak. Posledné známe vypuklé problémy dali do pohybu tieto osoby, ktoré pochodujú a ktoré využívajú situáciu. Ako sa hovorí ,,História je matkou múdrosti" a verme ,že sa už nikdy nebude opakovať situácia spred 65.rokov,ktorá citeľne zasiahla do životov obyvateľov Štiavnicka a to občanov obce Ilija, neľudským nacistickým režimom...  

Andrej Palovič 

Fakty:Citujem materiály z romanno ľil a ľldia proti rasizmu:

V roku 1940 ríšsky vodca SS Heinrich Himmler nariadil prvé transporty Rómov do koncentračných táborov. Od roku 1942 deportácie zintenzívnili a to predovšetkým do špeciálneho „cigánskeho koncentračného tábora v Osvienčime - Auschwitz II. - Birkenau. Všetci väzni boli označení - na odev im boli našité čierne trojuholníky a na predlaktie im bolo vytetované číslo a písmeno Z (nem. Zigeuner). Táborom prešlo viac ako 22 000 európskych Rómov, vyše 19 000 z nich tu našlo svoju smrť.Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo asi 300 tisíc európskych Rómov.Rómom boli nie len odoprené občianske práva, boli zbavení ríšskeho občianstva, ale bolo zakázané uzatvárať sobáše či mať pohlavný styk medzi Rómami a nemeckými „Árijcami“. Rómov do koncentračných táborov, kde boli využívaní pre potreby nemeckého zbrojného priemyslu a násilne sterilizovaní.

Po potlačení Slovenského národného povstania a obsadení Slovenska nemeckou armádou došlo na viacerých miestach, hlavne stredného Slovenska, k masovému vyvražďovaniu Rómov špeciálnymi jednotkami SS. Dôvodom pre represálie bolo ich aktívne pôsobenie medzi partizánmi, stačilo však aj podozrenie zo spolupráce s nimi. Rómovia boli popravovaní na mieste: tak tomu bolo v Čiernom Balogu, kde bolo 14. novembra 1944 za živa upálených vyše 60 olašských Rómov; podobne vo Svätom Kríži nad Hronom, kde 17. októbra 1944 za živa upálili 23 Rómov; v Motyčkách - osade Štubňa v novembri toho istého roku takto usmrtili asi 20 osôb. Rómov často hromadne deportovali na masové popraviská v Kremničke a Nemeckej. 22.november 1944

Najviac rómskych obetí bolo z obce Ilija pri Banskej Štiavnici, odkiaľ 22. novembra 1944 odvliekli 102 mužov žien a detí, odvlečených do Kremničky. Ich životy vyhasli na masovom popravisku,ktorých povraždili v Kremničke. Presný počet Rómov, ktorí zahynuli na Slovensku v dôsledku represálií, stále ešte nepoznáme, podľa doposiaľ zdokumentovaných prípadov to bolo viac ako 420 osôb.Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo asi 300 tisíc európskych Rómov.

V mnohých prípadoch boli násilne deporotvaní a zavraždení na masových popraviskách v Kremničke, Nemeckej, Kováčovej a na židovskom cintoríne vo Zvolene. Najviac rómskych obetí bolo z obce Ilija pri Banskej Štiavnici, Čierneho Balogu, Tisovca, Lutily a Krupiny. Rómske obete je možné počítať na stovky a výpočet nie je konečný. Záujem o tému v posledných rokoch prináša čoraz viac poznania aj do zložitej doby na sklonku druhej svetovej vojny. K perzekúciám, teroru a fyzickej likvidácii dochádzalo aj na území Slovenska.Zo Slovenska,tento neľudsky režim netransportoval rómov vo vädčšom počte do koncentrákov,ale pristúpil k ohavným činom masových vrážd. 

Je to pre nás memento mori,ktoré sa nesmie opakovať a tento článok je pamiatkou na nich a ich nezmyseľne položené životy našich obyvateľov Štiavnicka z obce Iľija,ktoré si vyžiadal ohavný režimom s menom nacizmus.

Zdroj:text romanano ľil,ľudia proti rasizmu 

          foto:ilustračné foto kastav-crkva.com,  apsida.sk,ilija.ocu.sk

Spracoval: apa